Pretože doposiaľ nebola vytvorená jednoznačná kategorizácia rizikových zložiek vzduchu, bývajú uvádzané bez určenia priorít takto: oxid siričitý – SO2, oxidy dusíka – NOx, oxid uhoľnatý – CO, oxid uhličitý – CO2, prízemný ozón – O3, formaldehyd, ďalšie organické chemické látky, azbest a iné minerálne vlákna, radón, kladné negatívne ióny, prach, pele, ale i baktérie, vírusy, plesne a výkaly roztočov.

Oxid siričitý predstavoval v 70. a 80. rokoch minulého storočia hlavnú zložku znečistenia ovzdušia (kyslé dažde). Od roku 1997 majú koncentrácie klesajúcu tendenciu v dôsledku dokonalejších technológií odsírovania spalín veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia, medzi ktoré sa radia tepelné elektrárne, teplárne a priemyselné kotolne.

Zdrojom oxidu siričitého sú aj domáce ohniska – kachle na uhlie, kerozín a nafta, aj keď prevažujúci komponentom jeho zvýšenej koncentrácie v bytoch je vonkajšie ovzdušie v typických oblastiach tepelných elektrární (Severné Čechy). Zlúčeniny síry ako sírouhlík a síra samotná sa môžu v bytoch vyskytovať taktiež zo zle vykonanej odpadovej inštalácie.

K hlavným zdravotným účinkom oxidov siričitého patrí dráždenie horných dýchacích ciest prejavujúci sa kašľom a zvýšená chorobnosť respiračnými chorobami horných ciest dýchacích.

Z ôsmich oxidov dusíka, ktoré môžu byť prítomné vo vnútornom prostredí, sa len dva môžu nachádzať v koncentráciách spôsobujúcich preukázateľný vplyv na zdravie – oxid dusičitý (NO2) a oxid dusný (NO).

Základným zdrojom oxidov dusíka sú emisie z automobilovej dopravy a zo stacionárnych zdrojov spaľujúcich fosílne palivá za vysokých teplôt.

Rovnakým zdrojom z hľadiska kontaminácie vnútorného prostredia je používanie plynu ako energetického zdroja pre varenie a vykurovanie alebo ohrev teplej vody. V SR používa plyn na varenie či pečenie asi 80% domácností, elektrinu okolo 18% a zvyšné 2% pripravujú pokrmy na iných zdrojoch, vrátane spaľovania pevných palív. Epidemiologické štúdie predpokladajú, že obyvatelia domácností, ktorí používajú pri varení plynové zdroje, sú v miernom riziku pre vyšší výskyt respiračných ochorení.

Oxid dusičitý pôsobí predovšetkým ako iritant dolných dýchacích ciest a pľúc. Jeho vysoké koncentrácie môžu viesť ku smrti v dôsledku edému pľúc. Oxid dusný znižuje množstvo hemohloginu v krvi. Zhoršené okysličovanie tkanív je často výsledkom pôsobenia ako oxidu dusného, ​​tak oxidu uhoľnatého, pretože väčšina zariadení vo vnútornom prostredí produkuje zároveň oba plyny.

Oxid uhoľnatý spôsobuje vo vysokých koncentráciách príznaky akútnej otravy a stále je príčinou predčasných smrťou pri používaní technicky nevhodných vykurovacích telies na pevné palivo. Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu a preto aj životu nebezpečné zvyšovanie jeho koncentrácie, je zmyslom človeka nepostrehnuteľné.Hlavným zdrojom tohto plynu vo vnútornom prostredí je nedostatočné spaľovanie za spotrebúvaní kyslíka – kachle na pevné palivo, plynové spotrebiče bez odťahu, krby, nevetrané kuchyne s plynovým sporákom, ale taktiež garáže vybudované v tesnej blízkosti obytných priestorov. Zemný plyn používaný vo väčšine domácností, u nás na varenie, vykurovanie alebo ohrev teplej vody obsahuje 5% oxidu uholnatého.Významným zdrojom CO je taktiež fajčenie. 

Nepriaznivé zdravotné účinky oxidu uhoľnatého sú vyvolané jeho schopnosťou viazať sa s hemoglobínom a znižovať tak okysličovanie krvi. Množstvo absorbovaného plynu závisí najmä na ventilačných pľúcnych objemoch, telesnej aktivite a množstva hemoglobínu v krvi.

 

Oxid uhličitý – CO2

Oxid uhličitý je najbežnejším kontaminanty ovzdušia, ktorého koncentrácie sú vždy vyššie v interiéroch než vonku.

Zdrojom tohto plynu je predovšetkým človek, jeho metabolizmus, dýchacie a termoregulačné pochody. Počet osôb prítomných v miestnosti, veľkosť priestoru a nedostatočné vetranie sú hlavnou príčinou zvyšovania koncentrácie oxidu uhličitého nad normálne hodnoty. Tiež spaľovanie pevných palív je zdrojom oxidu uhličitého a vodnej pary. Súčasne so zvyšujúcou sa koncentráciou oxidu uhličitého sa preto zvyšuje i množstvo vodnej pary v ovzduší a tým i relatívna vlhkosť vzduchu.

Vyššími koncentráciami CO2 je nepriaznivo ovplyvnené predovšetkým dýchanie, môže spôsobovať bolesti hlavy, závraty a nevoľnosť.

Ozón – O3

Ozón je prírodný plyn skladajúci sa z atómov kyslíka. Širokou verejnosťou je ozón vnímaný rozporuplne. V prvom prípade je ozón v ochrannej stratosférickej vrstve žiaduce a ubúda ho hlavne vďaka nepriaznivým účinkom freónov, spôsobujúcim tzv. Ozónovú dieru. V druhom prípade je zvyšovanie jeho koncentrácie v prízemnej vrstve troposféry nežiaduce, pretože prispieva k tvorbe losangeleského smogu. V neposlednom rade je ozón využívaný ako plyn s výnimočne silnými oxidačnými a dezinfekčnými vlastnosťami. Pre svoje špecifické vlastnosti sa ozón využíva k úprave vody, neutralizácii pachov, baktérií, rôznych foriem vírusov a plesní. Je schopný ničiť aj také vírusy ako je HIV. Ozón je druhý najsilnejší sterilizant, ktorý má ľudstvo k dispozícii. Ničí 99,9% všetkých známych baktérií, preto je ideálny ako chemicky čistý dezinfekčný prostriedok.

Formaldehyd, ktorého prítomnosť je postrehnuteľná čuchom pre jeho štipľavý zápach, je často považovaný za najnebezpečnejšiu škodlivinu v interiéroch bytov.Jeho vplyv na zdravie nemožno podceňovať, je však potrebné mať na pamäti, že existujú ďalšie chemické látky, ktoré môžu byť rizikovejšie, i keď ich zvýšené koncentrácie nie sú sprevádzané zápachom. Práve pre obťažujúci zápach, ktorý sa objavuje už v nízkych koncentráciách, je formaldehyd zdrojom častých sťažností a obáv.

Hlavným zdrojom formaldehydu vo vnútornom prostredí bytov môžu byť už samotné stavebné materiály použité v konštrukcii budovy, zariaďovacie predmety ako nábytok, podlahoviny, koberce, tapety, ďalej kozmetické, čistiace a dezinfekčné prostriedky používané v domácnostiach, ale aj v niektorých nekvalitných plyšových hračkách. Zdrojom formaldehydu je tiež spaľovanie uhlia, horenie plynu a fajčenie. Vonkajšie znečistenia, najmä z dopravy nemá na výslednú koncentráciu vo vnútornom prostredí významný vplyv. Výsledná koncentrácia formaldehydu v interiéri závisí značne na ďalších podmienkach vnútorného prostredia, najmä na teplote a vlhkosti.Koncentrácia formaldehydu v bytoch sú vysoké najmä tam, kde bolo použité ku konštrukcii domu drevotrieskové dosky alebo močovino-formaldehydové izolácie. Meranie v bytoch domov postavených z tehál alebo panelov preukázala, že koncentrácia formaldehydu závisí predovšetkým na veku a množstve nábytku.Formaldehyd spôsobuje dráždenie sliznice horných dýchacích ciest a spojiviek, pociťované subjektívne ako suchosť, dráždenie ku kašľu, pálenie očí a slzenie, ďalej sa podieľa na oslabení lokálnej obranyschopnosti. Bolesti hlavy, nevoľnosť, únava a smäd nastupujú pri dlhšie trvajúcej expozícii v konštantne vysokých koncentráciách. V odborných kruhoch sa o formaldehydu hovorí ako o jednej z definovaných možných príčin atopického ekzému, chronických zápalov stredného ucha a naštartovanie rôznych alergií.

 

 

Ďalšie organické chemické látky
Týmito látkami sú myslené tzv. Prchavé organické zlúčeniny, označované anglickou skratkou VOC. Sú to zlúčeniny schopné tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného žiarenia. Ich toxikologické vlastnosti a mechanizmus pôsobenia na človeka sa navzájom líšia. Väčšinou sa v nepriemyselnom prostredí nevyskytujú izolovane, ale ako suma zlúčenín v podprahových koncentráciách nezodpovedajúcich popísaným toxikologickým účinkom.

V domácnostiach je možné identifikovať asi 2 000 rôznych chemických zlúčenín, avšak len asi päťdesiat z nich sa vyskytuje bežne, a asi len desať má preukázané či predpokladané závažné zdravotné účinky.

Hlavným zdrojom prchavých organických látok v interiéroch je fajčenie, používané čistiace prostriedky, deodoranty, kozmetické prípravky, osviežovače vzduchu, vonné oleje, nátery, farby a laky, koberce, podlahoviny. Vonkajší vzduch, najmä v bytoch umiestnených v blízkosti hustej dopravnej prevádzky, má významný podiel na výslednej koncentráciu VOC vo vnútornom prostredí.

Akútne následky expozície prchavým zlúčeninám sa prejavujú ako akútne otravy, predovšetkým skupinou látok, ktorej zdrojmi sú farby, nátery, rozpúšťadlá a lepidlá pri rozsiahlych rekonštrukciách miestností či budov.

 

Toluén, xylén, styrén a etylbenzén spôsobujú s ohľadom na ich koncentráciu vo vnútornom prostredí bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, poruchy motoriky, závrat, nevoľnosť a zvracanie. Po expozícii vo vysokých koncentráciách týchto látok môžu príznaky pretrvávať aj niekoľko dní a len pomaly ustupovať.

 

Ďalšie látky, ktoré preukázateľne súvisia s hyperreaktivitou dýchacích ciest alebo s alergénnym pôsobením sú etylbenzén, chlórované uhľovodíky, ftaláty. Tieto zlúčeniny môžu vyvolávať alergiu.

Chloroform vo vnútornom prostredí vzniká odparovaním pitnej vody ošetrenej chlórom. K expozícii dochádza pri praní, umývaní riadu a vykonávaní osobnej hygieny, najmä sprchovanie horúcou vodou.

K ďalším zlúčeninám chlóru – chlórovaným uhľovodíkom patrí tetrachlóretylén, ktorý sa používa k chemickému čisteniu odevov, metylén chlorid, ktorý je súčasťou rozpúšťadiel a trichlóretán obsiahnutý v mnohých produktoch domácej chémie. Všetky zlúčeniny chlóru môžu spôsobovať hypersenzitívne reakcie pľúc.

 

Terpény sú bežne identifikovanými zlúčeninami vo vnútornom prostredí, pretože sú súčasťou osviežovačov vzduchu, deodorantov a leštidiel. Aj v nízkych koncentráciách môžu byť príčinou alergických respiračných reakcií.

 

Pesticídy (deliace sa ďalej na insekticídy, herbicídy a zoocidy) obsiahnuté v dezinsekčných prostriedkoch používaných v domácnostiach na hubenie nežiaduceho hmyzu, buriny či živočíšnych škodcov, ďalej látky používané na ochranu dreva, patria medzi látky, ktoré vytěkávají pomale, kumulujú sa v domácom prachu a sú zdrojom dlhodobej expozície, po ktorej sú podozrivé z karcinogenity alebo chronického poškodenia pečene a obličiek.

Aj napriek prítomnosti potenciálnych karcinogénov je veľmi pravdepodobné, že prchavé organické zlúčeniny v koncentráciách, ktoré sa väčšinou nachádzajú vo vnútornom prostredí, nie sú zdrojom rizika pre nepriaznivý zdravotný efekt. Ich koncentrácia ovplyvňujú skôr pohodu vnútorného prostredia v závislosti na citlivosti k charakteru ich zápachu.

Azbest je termínom označujúcim niekoľko typov vláknitých minerálnych vláken líšiacich sa v tvare, dĺžke a flexibilite a zároveň v agresivite ich biologického pôsobenia v organizme. Azbest bol a je používaný pre svoje výhodné protipožiarne a tepelne izolačné vlastnosti vo veľmi širokom spektre výrobkov iv domácnostiach: elektrická a tepelná izolácia, v konštrukcii stien azbesto-cementové dosky alebo vinyl-azbestové podlahové a stropné diely. Pri všetkých týchto aplikáciách môže dochádzať v priebehu užívania k mechanickému poškodeniu povrchu výrobkov ak uvoľňovaní vláken azbestu do ovzdušia, ktoré sú považované za riziko vzniku zhubných ochorení.

K hlavným prejavom dlhodobého pôsobenia azbestových vlákien v ovzduší po viac ako dvadsať rokov, patria azbestóza a rakovina pľúc. Tieto ochorenia sú častejšie u fajčiarov než nefajčiarov pri súčasnej dlhodobej profesionálnej expozícii azbestovým vláknam. Riziko ochorení z expozície azbestu v nepracovným prostredí, tj. Aj v bytovom, je považované za veľmi malé a nepravdepodobné.

Radón je bezfarebný plyn, ťažší ako vzduch, bez chuti a zápachu. Do domov sa dostáva z podloží, zo stavebných materiálov, z vody a so zemným plynom. Zdravotné dôsledky inhalácie radónu boli známe oveľa skôr než boli indikované ako rakoviny pľúc, a oveľa skôr než bol radón objavený a mechanizmus jeho pôsobenia vysvetlený. Išlo o „banícku chorobu“. Po objasnení príčin začiatkom 50. rokov minulého storočia stačilo bane riadne odvetrať.

Radón v bytoch pôsobí podobne ako v uránových baniach, jeho dcérske produkty sa dostávajú do pľúc naviazané na menšie častice prachu. V bežných budovách však radón nedosahuje hodnôt, ktorým boli vystavení baníci ak jeho likvidácii možno s úspechom použiť kvalitné čističe vzduchu, ktoré vzduch zbaví malých prachových častíc.